Never let you go 1. časť

23. ledna 2013 v 17:50 | Lynn |  Story: Never let you go
Nepýtala som sa či chcete story. Načo? Ja sa chcem niekde vypísať =D Kto chce to bude čítať, kto nie nebude =)
"Milý denníček, mám ťa na to aby som si sem zapisovala svoje pocity, ale ja vôbec nič necítim... Všetky pocity, ktoré by som teraz mala prežívať sú utlmené niekde ďaleko... hlboko vo mne a nevedia sa predrať na povrch. Uzavrela som sa sama do seba. Namiesto záchvatov plaču je tu depresia, namiesto bolesti je tu zmätok a namiesto strachu je tu ľahostajnosť! Je mi jedno čo sa bude diať. Len sedím a rozmýšľam... prečo to spravila. Ani neviem či to bol úmysel alebo nehoda. Žiaden list, žiaden odkaz či vysvetlenie toho, čo sa stalo, prečo som ju včera našla mŕtvu s fľašou v ruke.....Nikdy nemala sklony ani dôvod na samovraždu.


Teraz som na polícií aj s nejakými vecami. Nemohli ma nechať doma samú na "mieste činu". Tak tu už skoro 24 hodín sedím a rozmýšľam čo a prečo a spánok... tá sladká nevedomosť... nie a nie prísť. Stále sa mi v hlave vynárajú myšlienky a spomienky o nej. Spoločné dovolenky, jej nádherný smiech, malinké pavučinky vrások okolo očí keď sa smiala, jej humor a chladná hlava v každej situácií...." Moo musela prestať písať lebo sa jej do očí nahrnuli slzy a nechcela aby ju niekto videl plakať. Pár krát zažmurkala a boli preč. Chcela ujsť z tohto sveta, zbaviť sa vedomia a nad ničím nerozmýšľať. Chcela zaspať ale bála sa zatvoriť oči. Bála sa, že spomienky na mamu budú ešte silnejšie a nezvládne to. Že sa rozplače, zrúti, bude hysterická či niečo podobné a jej múr, ktorý si počas posledných hodín postavila aby ju chránil pred druhými ľuďmi, pred ich ľútostivými pohľadmi, želaniami úprimnej sústrasti a proti bolesti spadne. Celý od základov sa zrúti a bude ťažké ho znova postaviť. A tak sa premáhala a snažila sa na nič nemyslieť len sa pozerala pred seba a želala si aby ráno prišlo čo najrýchlejšie.................
Ráno-
Prežila to, múr stál a oči boli suché. Gratulovala sama sebe že to zvládla. Prebdela celú noc, pod očami sa jej začali tvoriť tmavé kruhy, vlasy mala strapaté ale každému vrátane jej to bolo jedno. Väčšina ľudí na polícií boli profesionáli, ktorí si držali odstup od emócií alebo nejakého osobného vnímania aktuálne vyšetrovaného prípadu.
Ako jediný žijúci príbuzný jej matky musela všetko vybaviť (jej starý rodičia už umreli a bola jedináčik). Popodpisovala nejaké papiere, porozprávala sa s policajtom o nejakých veciach a spolu išli ku nim domov aby si Moo mohla pobrať nejaké veci. Už včera volala otcovi a ten ju zavolal bývať k nemu. Nenamietala.. aj tak nemala kam ísť a sama by sa nevedela ani uživiť nieto zarobiť na splátky a výdaje ich bytu. Policajt sa ponúkol že ju odvezie. Súhlasila.
Jej otec býval asi 45 minút od ich domu. Cesta s policajtom menom Charlie prešla celkom rýchlo. Nesnažil sa Moo uchlácholiť že všetko bude dobré ani ju ľutovať. Snažil sa ju priviesť na iné myšlienky. Pár krát sa mu to podarilo.
Boli na mieste. Otec ich už čakal. Dlho objal dcéru a bez veľkých rečí podal ruku policajtovi, poďakoval a rozlúčil sa. Keď vošli dnu zostala prekvapená. U otca bola naposledy pred 4 rokmi. On ani jeho dom sa vôbec nezmenil. Tapety na stenách, nábytok .. všetko bolo rovnaké. A to v nej vyvolávalo ďalšie spomienky... Už ju to unavovalo.
"Choď sa pozrieť do svojej izby. Trochu som ju vynovil." Nesmelo sa na Moo usmial otec. Keď tam došla, zostala prekvapene stáť pred dverami....................
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 m-ruselova m-ruselova | Web | 23. ledna 2013 v 19:21 | Reagovat

To vypadá zajímavě, rozhodně pokračuj! :-)

2 N* N* | Web | 23. ledna 2013 v 20:43 | Reagovat

To je boží začátek! :O :))))

3 Samaja Samaja | 25. ledna 2013 v 14:59 | Reagovat

Nádhera!!! Jen tak dál, je to boží!!! :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama